Izabela Lukačovič Vajová
Materiálová chemička skúmajúca ako ochrániť objekty našeho kultúrneho dedičstva
Prírodné a technické vedy, chémia, identifikácia a ochrana kultúrneho dedičstva, mikroskopia, kyslé drevité papiere, deacidifikácia, stanovenie mikrodistribúcie pH v priečnom reze papiera
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave
Venujem sa materiálovej chémii a identifikácii materiálov, pričom mojím hlavným záujmom je kultúrne dedičstvo. Pracujem s veľmi pestrou paletou materiálov – od drevitých kyslých papierov cez novodobé plasty, ktoré sú súčasťou umeleckých a historických objektov, až po farebné vrstvy umeleckých diel. Moja práca sa sústreďuje na tri kľúčové otázky: z čoho je objekt vytvorený, akým spôsobom degraduje a ako ho môžeme stabilizovať. Stabilizácia je totiž možná len vtedy, keď detailne poznáme materiálovú podstatu objektu a mechanizmy jeho degradácie.
Pri výskume využívam široké spektrum analytických techník – od optickej a elektrónovej mikroskopie s chemickou analýzou (SEM-EDS/WDS), cez FTIR a XRF spektroskopiu, až po klasické chemické metódy. Neraz sa však ukáže, že existujúce postupy nestačia, a preto je potrebné hľadať nové prístupy a tvoriť inovatívne metódy, ktoré dokážu lepšie odpovedať na otázky a výzvy, ktoré nám kultúrne dedičstvo prináša.
Na vednom odbore, ktorému sa venujem, ma najviac fascinuje to, že každý objekt je osobitý, čo je ale zároveň problém lebo potrebujeme hľadať komplexné riešenia stabilizácie, keďže objektov je mnoho. Zároveň je veľkou výzvou, možnosť riešiť reálne problémy, ktoré nemajú zatiaľ dostatočné alebo žiadne riešenie. Ak nájdete riešenie, radosť je potom obrovská. Veda je zároveň neustály proces učenia sa a sebavzdelávania – každá otázka otvára nové obzory a núti človeka hľadať ďalšie odpovede. Čiže na konci dňa, viem vlastne vždy o niečo menej, sem tam frustrujúce, ale o to je to zaujímavejšie. Na identifikácií materiálov je pre mňa najzaujímavejšia doplňujúca sa povaha analytických metód. Každá z nich poskytuje čiastkový výsledok, a až keď ich poskladáme dohromady, dostávame komplexný obraz. To je chvíľa, keď sa z jednotlivých kúskov mozaiky stáva jasný “obraz” o stave objektu. A práve na základe tohto poznania môžem hľadať najlepšie riešenia, ako problém vyriešiť a posunúť sa o krok ďalej.